Vďaka výhodnej polohe bolo okolie Nového Mesta n. V. obývané už v staršej dobe kamennej. Svedčia o tom archeologické nálezy z bývalej tehelne v mestskej časti Mnešice. Sprašový profil obsahuje až päť kultúrnych vrstiev so stopami ohnísk, kamennými nástrojmi a veľkým množstvom kamenných úštepov.
Nálezy z najspodnejšej vrstvy pochádzajú z obdobia 240 000 rokov pred n. l., čím sa Mnešice zaradili medzi najvýznamnejšie sídliská pravekého človeka na Slovensku.
Nepretržité osídlenie mesta potvrdzujú archeologické nálezy i z neskoršieho obdobia.
Z mladšej doby kamennej – neolitu pochádzajú prasleny a niekoľko kostených šidiel. Dobu bronzovú zastupujú nálezy z tunajšieho cintorína - popolnice zo žiarových hrobov, bronzový nožík, spona a z lokality Tri kríže pochádzajú nálezy bronzových náramkov a ihlíc, kosteného zubadla a tkáčskych závaží.
Vzácnym objavom sa stali meče liptovského typu z mladšej doby bronzovej nájdené pri ťažbe štrku na Zelenej Vode. Z rímskej doby bolo v samotnom Novom Meste n. V. odkryté rímsko – barbarské sídlisko.
VZNIK STREDOVEKEJ OSADY A PÔVOD NÁZVU
Súčasné Nové Mesto nad Váhom sa vyvinulo zo stredovekej osady, ktorá vznikla na križovatke obchodných ciest.
Jedna viedla Považím, druhá na Moravu. V blízkosti osady sa nachádzal aj brod cez Váh.
Nové Mesto n. V. sa v listinách spomína pod rôznymi názvami, napr. Ujhely, Vágujhely, Nova Civitas, Wag Neustadt.
Dnešný názov je známy od r. 1584, v slovenskej verzii od r. 1786.
Preklad najstaršieho názvu Nového Mesta n. V. (Ujhely - nové trhové miesto) naznačuje, že mesto vzniklo ako nová trhová osada.
Podľa tradície jej prví obyvatelia pochádzali z obce, ktorá bola zničená v roku 1241 Tatármi.
STRUČNÁ HISTÓRIA PO I. SV. VOJNE AŽ PO SÚČASNOSŤ
Po vypuknutí I. svetovej vojny museli občania Nového Mesta a okolitých obcí povinne narukovať k vojsku. Bojovali a zomierali na všetkých frontoch – na Balkáne, v Haliči, v Rumunsku, v Rusku, v Taliansku na Pijave.
Mnohí vstúpili do zahraničného vojska a bojovali proti Rakúsko – Uhorsku a jeho spojencom. Udalosti spojené so vznikom Československej republiky a po vyhlásení Martinskej deklarácie 30. októbra 1918 sa ani v Novom Meste neobišli bez krviprelievania.
Počas nepokojov, ktoré nastali v čase, keď sa mal konať tradičný novomestský jarmok, vyhaslo sedem ľudských životov. V meste a okolí sa hneď po vzniku ČSR organizovali oddiely dobrovoľníkov, ktoré sa zúčastnili bojov a pomáhali vojensky upevniť republiku.
Aj po r. 1918 zostalo hospodárskym strediskom okolia s rozvinutými remeslami a menšími priemyselnými podnikmi (liehovar, octáreň, továreň na nábytok, na rastlinné tuky). R. 1936 vznikol závod na obaly, r. 1942 centrálne dielne.
V r. 1929 otvorili i železnicu Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou. V dvadsiatych rokoch 20. stor. boli veľké štrajky, protestné akcie robotníkov, hladové pochody.
Pri demonštrácii r. 1922 bol zastrelený četníkmi 19 - ročný J. Psotný.
Za slovenského štátu odvliekli Nemci do koncentračných táborov 1450 židovského obyvateľstva z Nového Mesta, väčšina z nich zahynula. Do SNP sa zapojilo okolo 100 miestnych vojakov a dôstojníkov, už pred vypuknutím SNP vyviezli tajne z kasární množstvo zbraní a výstroja do Lubiny, Kálnice a Bziniec pod Javorinou pre partizánov.
Začiatkom r. 1945 Nemci zastrelili na žid. cintoríne 27 partizánov a antifašistov.
Po oslobodení krajiny (mesto bolo oslobodené 7.apríla 1945) sa začal rozvíjať priemysel v meste, vznikli podniky: VUMA, Drevina, Strojstav, Vzduchotechnika, dve tehelne, vápenka, Zsl. kameňolomy a štrkopiesky, hydinárske závody,
odevné závody a i. Vyrástli nové sídliská, školské a kultúrne zariadenia.
Po roku 1989 sa v meste začal rozvíjať súkromný sektor, postupne sa v Novom Meste nad Váhom usídlili a naďalej sa etablujú zahraničné firmy,
renesanciu zaznamenávajú živnostníci. Došlo k združovaniu škôl. Po počiatočnom útlme sa rozbehla bytová výstavba.
Toho času ( k 31.12.2007) má mesto, ktoré sa rozprestiera na rozlohe 3258 ha, 20 391 obyvatel'ov. Primátorom mesta je Ing. Jozef Trstenský.
Nové Mesto je tiež členom Spoločenstva Nových Miest v Európe, ktoré združuje všetky mestá v Európe, ktoré majú vo svojom názve Nové Mesto. Partnerským mestom Nového Mesta nad Váhom je Uherský Brod v Českej republike.
Nad Tatrou sa blýska
Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal po tom,
ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave.
Na protest proti tomu odišlo 22 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku.
Prvý raz sa objavila anonymne roku 1851 v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha.
[chýba zdroj] Zapísaná je pod titulom Prešporskí Slováci, budúci Levočania (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané).
Táto pôvodná verzia má 6 strof, známa je aj pod názvom Ponad Tatrou blýska.